mitopp

Hamám v pevnosti

vchod do pevnosti

Pamätník oslobodenia Nišu v pevnosti od Osmanskej nadvlády

pohľad na pevnosť

pamätník bojov z roku 1809

Kula čele

Kula čele

Koncentračný tábor

interiér tábora

Stevan Sindjelić

Čele kula

Veljko Petrović

Bali- begova džamija

Narodné divadlo

Paul Metejič

pamätník oslobodenia Niša

Naše hlavné mesto získalo do vienka výhodné letecké spojenie s tretím najväčším mestom Srbska. Ako milovníka všetkého balkánskeho ma táto správa veľmi potešila. Za veľmi výhodnú cenu 26€ som sa teda tesne pred Vianocami rozhodol využiť toto spojenie. Pre porovnanie cesta lietadlom z Bratislavy do Nišu trvá niečo cez hodinku a vlakom z môjho rodného mesta Poprad približne 17 hodín.

Po tretej hodine poobednej pristávame na maličkom letisku podobnom tomu na Sliači. Pred letiskom stoja staručké autobusy MHD linky 34A a 34B. Taká malá zvláštnosť pre našincov je, že lístky sa nekupujú cez automaty, ale priamo u konduktéra, ktorý prechádza autobus. Aj takto sa dá znižovať nezamestnanosť. Ceny ubytovania sú v celom Srbsku veľmi priaznivé. Našiel som si hostel v centre mesta.

História Nišu

Názov blogu mierne evokuje, ktorá osobnosť je najvýznamnejšia v histórii. Áno, je to Konštantín Veľký, zakladateľ Konštantínopolu a spolutvorca Milánskeho ediktu.

Prvýkrát sa, ale Niš (vtedy Naissus) spomína v súvislosti z Byzantskou pevnosťou, opísal ju nemenej slávny geograf Ptolemaios, písal sa rok 140 n.l. V roku 274 sa tu narodil spomínaný Konštantín. Niš sa stáva dôležitým administratívnym centrom. Nič na tom sa nezmenilo ani po vytvorení prvého srbského štátu , ktorý založil Štefan Prvovienčaný. V roku 1189 sa tu zišli Fridrich I. Barbarossa a Štefan Nemanja v čase tretej križiackej výpravy.

Na vyše štyri storočia sa stal Niš súčasťou Osmanskej riše. Paradoxne Niš sa stal aj centrom národného boja Srbov za znovuobnovenie samostatnosti .

Čo som teda za dva dni stihol pozrieť a zažiť. Obsadenosť lietadla bola veľmi vysoká , do Srbska cestovali nielen miestni, ale aj množstvo Slovákov, ktorí šli objaviť tento kút Srbska.

Niš môžme pokojne nazvať aj mesto fontán, ktoré sú umiestnené na každom kroku. Asi najznamejšou je Čairska, v rovnomennom parku, v blízkosti sa nachádza športová hala, kde v minulosti odohrali naše tenistky Fedcupové stretnutie. Veľa času prehliadky som strávil na hlavnej obchodnej ulici Nikole Pašiča, kde sa nachádzajú obchody známych mien, je trochu zaražajúce, že ceny oblečenia a topánok sú vyššie ako u nás a pritom napríklad taká predavačka v Srbsku zarába cca len 150€. Na konci tejto ulice som prešiel cez rieku Nišavu a ocitol som sa pod múrmi Nišskej pevnosti „Niška tvrĐava“. je to úžasné miesto priamo v centre Nišu , jej základy siahajú do čias antiky, súčasnú podobu získala pevnosť v období tureckej okupácie. Vo vnútri komplexu som mohol vzhliadnúť Hamám, poprechádzať sa po múroch pevnosti, vidieť mesto z vtáčej perspektívy. Veľmi ma dostalo Lapidárium, teda zbierka kamenných antických skulptúr pochadzajúci z prvého až šiesteho storočia. Dokopy som ich napočítal 41. Bali- begova džamija, pozoruhodná stavba, osmanského typu postavená v 16. storočí. Slúžila ako modlitebňa. Rakúske rytiny z toho obdobia zobrazujú túto stavbu aj s minaretom, ktorý sa nezachoval. Len škoda , že do vnútorných priestorov som sa nedostal. Ako som sa dozvedel neskôr, interiér džamije slúži mladým umelcom ako priestor, kde môžu vystavovať svoje diela. Pri Bali- begovej džamiji a v jeho okolí si svoje randevu dávajú tulavé psy. Na okraji Nišskej pevnosti sa anchadza Oktogon. Palác, v ktorom sa narodil Konštatntín Veľký, išlo o komplex, ktorý bol bohate vyzdobený freskami, no dnes už z neho ostalo torzo, ktoré bolo dlho pochované pod nánosom zeminy. jej pozostatky objavili v sedemdesiatych rokoch a až v roku 2013 sa dočkal Oktogon rekonštrukcie. Viem málo som toho stihol vidieť. je toho mnoho čo šom nevidel napríklad Kazandžijsko sokače, takú malú bohémsku štvrť.

Pozoruhodnou pamiatkou je na konci mesta Čele kula. Teda múr s lebkami srbských povstalcov, ktorí sa v roku 1809., išlo o vôbec prvé povstanie voči Osmanskej nadvláde. Rozhodujúca bitka sa odohrala 31.5.1809 na kopci Čegar, kde bolo zabitých 6000 tureckých vojakov. Ako pomstu dal Huršid paša príkaz, aby dali z povstalcov strhať kožu a ich lebky dať zamurovať do múru ako výstrahu pre ostatných obyvateľov. Múr bol vysoký až päť metrov, dlhý 4,5 metra. Dovedna takto bolo zamurovaných až 952 srbských bojovníkov. Prvé správy sa do sveta dostávajú až o mnoho rokov neskôr kedy, chceli Turci túto stavbu zrušiť. No nakoniec k tomu nedošlo. Ešte muselo prejsť pár rokov , aby túto stavbu zachranili pred úplným zničením . V roku 1892 bola postavený dnešný chrám .Dodnes sa zachovalo 58 lebiek a v jednej špeciálnej vitríne je uložená lebka Stevana SinÐelića, veliteľa povstania.

Na záver pobytu cestou na letisko sa  nachádza maličky zberný tábor Crveni krst. Zriadený bol v roku 1941 až do roku 1944. týmto táborom prešlo 30 000 väzňov a približne tretina bola zastrelená. Tábor dnes nesie názov Pamätný komplex 12. februára,ale miestni mu nepovedia inak ako Crveni krst, keďže v blízkosti sa nachádza železničná stanica s týmto názvom. Pre úplnosť musím povedať, že v tomto tábore neboli umiestnení len Židia tí tvorili menšinu. Boli to napríklad: príslušníci Demokratickej strany, kňazi, anglofili, i četnici, členovia Rotary klubu. Mesto Niš, neovplýva krásou je to typicky Juhoslovanské mesto, ale čo mu chýba na kráse dobieha to atmosférou prírodou. Ak chcete zažiť pokoj prírody zájdite do kúpeľov Niška banja chodí tam autobus číslo 1 , alebo aj vlakom.