Bodkou za ústrednými oslavami 70. výročia spojenia piatich spišských mestečiek do jedného administratívneho celku bola konferencia pod názvom Nové poznatky z histórie Popradu, ktoré organizoval Spišský dejepisný spolok.

Táto konferencia bola rozdelená do siedmych zaujímavých tém:

• ü Symbolika mesta Poprad
• ü Poprad a jeho mestské časti v archeologickej topografií
• ü Stredoveké míľniky mesta Poprad
• ü Pozícia piatich hornospišských mestečiek v rámci provincie XVI spišských miest (1774-1876)
• ü Miesto múzea v kultúrno- spoločenskom živote mesta Poprad
• ü Miesto, kde ľudia nachádzali zdravie
• ü Poprad, v čase prvej ČSR

Na úvod slušne zaplnenú sálu pozdravil primátor mesta Jozef Švagerko, ktorý prebral záštitu nad podujatím. Primátor vyzdvihol prínos zjednotenia piatich mestečiek do jednotného adminitratívneho celku. Dôraz kladie na vybudovanie rozhľadne na Zámčisku v mestskej časti Kvetnica.

Ladislav Vrteľ ako tvorca štátneho znaku Slovenskej republiky poctil svojou návštevou Poprad, kde odprezentoval akým strastiplným vývojom si prešiel erb Popradu. Ladislav Vrteľ skonštatoval, že 20. storočie nebolo naklonené mestským erbom, nepoužívali sa v pečatiach ani v oficiálnych listinách.

Prvé návrhy sa objavili na konci 40. rokov, kde bola požiadavka na erb zjednoteného Popradu, žiaľ návrhy sa nezachovali. Nová súťaž bola vyhlásená v roku 1961, vyhral návrh Anny Borovičkovej, ktorý sa používal až do roku 1985. Od spomínaného roku sa prezentovali rôzne návrhy, no ujal sa iba jeden. Svojím názorom na konci prednášky vystúpil aj bývalý poslanec mestského zastupiteľstva, ktorý prezradil aká búrlivá debata panovala pri tvorbe erbu na zastupiteľstve.

Marián Soják archeológ vo svojej prednáške predstavil prácu pri odkrývaní známej kniežacej hrobky, ktorú našli v roku 2006 v mestskej časti Matejovce. O tejto hrobke sa čo-to popísalo čiže v skratke to zhrniem. Kniežacia hrobka pochádza z neskorej éry Rímskej ríše okolo roku 370 n.l. Pochovaný veľmož bol pravdepodobne Vandal. Fascinujúce je, že drevo, ktorým bola hrobka obložená bolo v bezchybnom stave. Za povšimnutie stojí i spôsob, akým bola hrobka vyzdvihnutá z 20 metrovej hĺbky. Celú jamu museli archeológovia zaplaviť , aby celý tento vzácny artefakt vyplával naporvrch. Druhou pozoruhodnosťou je aj to, že archeológické práce prebiehali súbežne s výstavbou priemyselného parku. Pre všetkých prítomných bolo prekvapenie, keď prednášateľ oznamil, že pod dnešným Baumaxom v Poprade leží už zaniknutá osada Alcnov a na území záhradkárskej osady v Poprade možno dodnes nájsť artefakty z neskorej doby Rímskej ríše.

Stredovekým míľnikom môžeme považovať predovšetkým prvé písomne zmienky o mestečkách. Ale nedajme sa zmýliť týmito listinami. Naše mestečká, ktoré tvoria súčasný veľký Poprad majú siahodlhejšiu históriu. Viete aký význam majú názvy našich mestečiek veľkého Popradu? V nasledujúcich bodoch vám predstavím ich význam:

• v Poprad- pomenovanie podľa vodného toku, názov nemá slovanský pôvod. Alternatívne názvy Popradzaza, Dewchendorf ( vo význame nemecká dedina/saský Poprad), villa Theutonicalis
• v Spišská Sobota- trhové právo t.j každú sobotu konané trhy. Alternatívne názvy Forum sabati, Jurgenberg, Szépes Szombat, Mons sancti Georgii
• v Veľká- pravdepodobne podľa veľkosti sídla. Alternatívne názvy Felck, Felka
• v Matejovce- jediné sídlo, ktoré mohlo vzniknúť až po tatárskych vpádoch v rokoch 1241-42. Odvodené od krstného mena Matej. Alternatívne názvy Mateócz,

• v Stráže- pôvodne osada maďarských strážcov hraníc , v 12. storočí tvorili Stráže s ďalšími sídlami sústavu sídiel, ktoré chránili hranicu Uhorska. Túto sustavu tvorili okrem Stráži aj Osada sv. Michala pri Kežmarku, Strážky a Bušovce. Alternatívne názvy Gumureur, Gumur v zmysle gemerskí strážcovia.

Asi najpôsobivejšou prednáškou, ktorú odprezentoval Mgr. Miroslav Števík zo Spišského múzea v Spišskej Novej Vsi.

Čo predchádzalo k návratu spišských mestečiek do opätovnej správy Uhorska? Na to sa pozrime v následujúcich bodoch.

Navráteniu spišských miest predchádzala občianska vojna v Poľsku. Stanislav II. Poniatowski pánovník poľský daroval spišské mestečká svojmu bratovi Kazimírovi. Poľský kráľ nezvládal vnútorné spory so šľachtou. Do vnútorných záležitosti sa zamiešal pruský pánovník a aj Katarína Veľká , čo v roku 1768 viedlo k záloženiu Barskej konfederácie. Boje sa na Spiš preniesli v roku 1769. o podrobnosti bojov si môžete prečítať na tejto adrese www.tulacky.sk/wp-content/…/Milniky-historie-mesta-SNV-08_12.pdf.

Muselo však prejsť ešte niekoľko rokov, aby pánovníčka Mária Terézia ustanovila Jána Čákiho, aby v jej mene prevzal správu Roku 1773 administrátor vykonal inventúru spišských mestečiek . Uvažovalo sa, že po zálohu budú mestečká patriť do Spišskej župy, čo však tieto mestá odmietli. 9. septembra 1774 Mária Terézia rozhodla že 13 bývalých zálohovaných miest dostane samosprávu. 5.júna 1778 k trinástim mestečkám panovníčka pripojila aj zvyšné tri mestečká a to Starú Ľubovňu, Hniezdne a Podolínec , to viedlo k vytvoreniu Provincie XVI spišských miest, ktoré mali vlastný erb a pečať. Sídelným mestom Provincie bola Spišská Nová Ves.

Ale späť k Popradu. Pre všetkých zúčastnených bolo prekvapenie, keď prednášateľ ukázal pätoro vzácnych obrazov richtárov Popradu, Spišskej Soboty, Veľkej, Matejoviec a Stráži. Obrazy sú ešte v nezreštaurovanom stave, kiežby by sa našli prostriedky na ich opravu, ktorá je veľmi náročná. Na jeden obraz by bolo potrebných 4000€, keby sa to podarilo opraviť naše mesto by sa malo čím chváliť.

Pozrime sa na zloženie obyvateľstva dnešného veľkého Popradu.

Na konci existencie Provincie XVI spišských miest je v 12- stich spišských mestách materinským jazykom nemecký a to cca pre 50% obyvateľstva 42% slovenský a 4% maďarský. Iba v štyroch mestách bola slovenčina dominantnou (Spišské Vlachy, Spišské Podhradie, Stará Ľubovňa, Spišská Nová Ves).

V Poprade bola situácia iná v následujúcej tabuľke uvádzam príklad.

Predposlednou prednášajúcou bola riaditeľka Podtatranského múzea pani Bekessová, ktorá obsiahle predstavila históriu múzea, no predovšetkým sa zamerala na históriu prestávb múze až do dnešnej podoby. Od roku 2014 prebieha rozsiahla rekonštrukcia, ktorá má múzeum pripraviť na vystavenie kniežacej hrobky vo svojich priestoroch. Škoda, že mesto netlačí na rýchlejšie otvorenie múzeá. Popradské múzeum a jeho budova je najstaršou inštitúciou, ktorá sídli v jednej budove od svojho vzniku v roku 1886.

Na záver konferencie sa prezentovala aj mladá krv medzi historikmi a to v podobe Mgr. Martina Furmaníka, ktorý pri príležitosti 98. výročia založenia ČSR porozprával ako prebiehal „rozvod s Uhorskom“ a ako ťažko sa nastoľoval nový poriadok novou mocou.

Po vstupe ČS vojsk do Popradu dňa 15.12.1918 si nová štátna moc vyžadovala od úradníkov a učiteľov a ďalších členov štátnej správy sľub vernosti. Prvým županom sa stal Ján Rumann. Sídlom Spišskej župy bol na 6 dní Poprad a od 7.1. 1919 bola sídlom župy Levoča. mnohí úradníci sľub vernosti odmietli, niektorí radšej odišli do Maďarska. Týmto však rebélia občanov neskončila. Občania základajú podľa nacionálnej príslušnosti Národné rady. ČS NR nemala dlhú trvácnosť zanikla hneď po príchode vojsk. V Poprade bola založená aj stála posádka a zriadené kasárne, tzv. Štítske , v budove kásarní dnes sídli gymnázium. Po maďarsky hovoriace obyvateľstvo svoju nespokojnosť dávalo najavo rôznymi manifestáciami, provokáciami, napríklad v marci 1919 bola v Spišskej Sobote vyvesená maďarská zástava. Rumann stále vyčkával s internáciou  maďarských úradníkov až po veľkom nátlaku 23 úradníkov poslal do Maďarska.

Poprad neobišli ani sociálne nepokoje, zásobovanie viazlo, prepukli rabovačky, najväčšia sa odohrala v Matejovciach. Vo februári 1919 bol vyhlásený celoslovenský štrajk železničiarov, pridali sa aj iní robotníci. ČS moc potlačila štrajk iba s ťažkosťami.

Po vyhlásení Maďarskej republiky rád dňa 21.3.1919 sa radikalizovali aj ľavicové prúdy pod Tatrami, na čele stál Eugen Richter. Jeho skupina vykonávala záškodnícku činnosť. S obavy pred prezradením zabili dve osoby.

Po nemecky hovoriace obyvateľstvo zvolilo vyčkávaciu taktiku. Prevzatie moci novou republikou prinieslo aj mnoho pozitívneho, napríklad slovenská kultúra sa mohla slobodne rozvíjať, bolo to tak aj v Poprade hralo sa divadlo, vznikali čitateľské krúžky. Situácia v okolí Popradu sa upokojila až v druhej polovici roka 1919.

Ak vás téma zaujala a máte záujem čerpať nové poznatky návštívte stránku Spišského dejepisného spolku http://www.spisiaci.sk/

zdroj :

PhDr. Ladislav Vrteľ, CSc.: Symbolika mesta Poprad
PhDr. Marián Soják, PhD.: Poprad a jeho mestské časti v archeologickej
topografii
Mgr. Ján Endrödi: Stredoveké míľniky mesta Poprad
Mgr. Miroslav Števík: Pozícia piatich hornospišských mestečiek
(Poprad, Veľká, Matejovce, Spišská Sobota, Stráže) v rámci Provincie
XVI spišských miest (1774 – 1876)
PhDr. Magdaléna Bekessová: Miesto múzea v kultúrno-spoločenskom
živote mesta Poprad
Mgr. Martin Furmanik: Poprad v čase vzniku ČSR

obrazy piatich richtárov z roku 1776

erb Provincie XVI spišských miest

pomenovania Popradu v rôznych jazykoch