Heslom tohto blogu je výrok:“Cestovaním zistíte, ako sa každý mýli v názore na iné krajiny”, Aldous Huxley. Na Slovensku v radoch takzvaných novinárov panuje chorobná antipatia voči Rusku.
Priznám sa mojím cestovateľským snom bolo Rusko a ešte Irán. Tento rok nastal ten správny čas navštíviť Rusko. A čo konkrétne? Moskva, Sergijev Posad, Petrohrad, Volgograd a na dve hodiny Viazmu.
Záujem Slovákov o Ruskú federáciu je veľký stačí sa ísť pozrieť na Vízove centrum v Bratislave. O vízach sa dozviete viac na https://slovakia-vhs.com/. Novinkou, ktorou ruská strana potešila je aj zrušenie víz do Kaliningradu a pokusne do Petrohradu na 8 dní a to už od októbra tohto roku. Ak sa to osvedčí vízová povinnosť opadne. Ako vízum bude slúžiť elektronický formulár, ktorým sa preukážete pri príchode do Ruska.
Moju návštevu som si naplánoval na koniec júna a začiatok júla na 14 dní. Bolo by chybou nevyužiť svoj bohatý video archív a nepodeliť sa s vami o kus Ruska.
Prvý deň (25.6.) prebiehal zhonom a skorým ranným vstávaním na letisko v Budapešti. Z Vnukova som sa pobral do centra, kde premáva Aeroexpress, veľmi pohodlný vlak. Cestovné na aeroexpress je 850 rubľov cena je platná pre spiatočný lístok. Aby som nezabudol ešte na letisku som si kúpil ruskú sim kartu Megafon za 300 rubľov, hlavne kvôli neobmedzenému internetu. Musím povedať, že až tak výhodné to nie je keďže som ešte dobíjal kredit zhruba za 700 rubľov. Na výber sú aj iní mobilní operátori ako napríklad Včielka (Beeline).
Dobíjanie kreditu je zaujímavé v každom obchodnom centre, na verejných miestach sa nachádza kiosk na dobitie, praktické.
Po polhodiny cesty sme pristáli na Kazanskej stanici. Musím konštatovať Rusi sú v Moskve mierne a Volgograde prehnane posadnutí bezpečnostnými prehliadkami. Po odložení ruksaku do „kamery chraneňja“ som sa vybral smer Červené námestie, ajhľa zatvorené, vládna delegácia. Neplánovane som sa pobral na miesto môjho prvého ubytovania do Sergijev Posad. Vlak respektíve „elektropoezd“ po našom električka onô to zaujímavý vlak. Vo vlaku organizované skupinky predávajú všakovaký tovar, mydlá, mejkapy, lepidlá, baranice. Mal som šťastie aj spev som zažil.
Sergijev Posad 25.6.- 28.6.
Sergijev Posad začal svoju históriu písať v roku 1345, podľa iných zdrojov 1347. Staviteľmi zakladateľmi ešte vtedy drevenej lavry boli svätí Štefan a Bartolomej. Lavra, skôr ešte vtedy chrám bol postavený na kopci Makovec. Bartolomej prijal meno Sergij, známy aj ako Sergej Radonežský. Sergej zaviedol nové pravidlá v chráme, ustanovil novú komunitu v našom ponímaní Blahoslovecký ústav.
V roku 1540 bol v komplexe krstený aj Ivan Hrozný. V roku 1782 na príkaz Kataríny II. bol Sergijev Posad vyhlásený za mesto. Toto mesto bolo svedkom poľsko- litovských intervencií. Prebiehali tu ťažké boje. Lavra v týchto bojoch bola nedobytnou pevnosťou a aj táto skutočnosť ochránila Moskvu. Dôležitým zlomom v histórií bolo budovanie železnice z Moskvy do Jaroslavle v rokoch 1862-1870. V dobe ZSSR sa mesto volalo Zagorsk. Sergijev Posad je od nepamäti významným pútnickým miestom celej právoslávnej Rusi.
V Sergijev Posad som stretol aj zaujímavého človeka, ale s odstupom času, keď ma zabijete na meno si neviem spomenúť. Porozprávali sme sa o tom kto kde pracuje, o politike. Musím uznať bol veľmi kritický k všetkému, čo dnes Rusko trápi. Internetom kolujú videá z ruských ciest a na nich sú zachytené neuveriteľné nehody. Až na vlastnej koži som zažil, že ruskí vodiči sú ako z inej planéty cez tri pruhy bez smerovky, myšičky pri zaradzovaní sa a vysoká rýchlosť. Ale späť k mestu. Môj dojem je taký, že staré sa snúbi so socialistickou zástavbou, niekedy vkusnou niekedy nie, ale má to niečo do seba. Veľmi sa mi páčili sochy propagujúce rodinu, či krásne upravené parky. Zo železničnej stanice som najčastejšie do centra cestoval maršrutkou číslo 4 a cena lístka je 25 rubľov platí sa u vodiča. Lavra sa hrdo vypína na mierne vyvýšenom kopci. Vnútro komplexu ukrýva naozaj skvosty prikládam aj plánik celého komplexu . Veľmi sa mi páčili upravené parky nielen tu,ale aj v iných mestách v Rusku, dávajú si na tom záležať.
Trojdňový pobyt som prežil v hoteli na Triede Červenej armády Nice Guest Hostel. V Sergijev Posad som mal možnosť ochutnať aj riasy v slanom náleve. Na prekvapenie sú tieto riasy veľmi sýte. Posledný deň sergijevského pobytu som bol uchvátený jedálňou v socialistickom štýle Stolovaja ložka za pár šupov som najedol ako kráľ. Pristavím sa pri výraze Stolovaja ložka. V Rusku tento výraz symbolizuje lyžičku, do ktorej sa vojde približne 18ml, váčšinou sa ňou jedia polievky, kaše a pod. V iných krajinách sa objem líši. Potešilo ma aj extrémne lacné poštovné na Slovensko či do Českej republiky. Za známku som zaplatil 45 rubľov.
Abramcevo- prírodné múzeum ruskej literatúry
Počas pobytu v tomto „božom“ meste som si odskočil do Abramceva,centra ruskej literatúry. Opäť som využil služieb starej dobrej električky. Za 15 minút som vystúpil v prírode,čo bolo pre moje hlukom postihnuté ucho vykúpením. Tichým lesom s krásnym upraveným chodníkom v celkovej dĺžke dvoch kilometrov som prišiel k Abramcevskemu areálu Múzea literatúry.
Náučný chodník mi prezradil, že usadlosť vznikla v 18. storočí, ale až od roku 1843 kedy túto usadlosť odkúpil Sergej Aksakov. Aksakovovými hosťami boli takí velikáni Nikolaj Gogoľ, Ivan Turgenev. Svoj vrchol však zažilo Abramcevo až za Mamontova. Viac si môžete prečítať aj tu: http://www.abramtsevo.net/muzeumwabramcewie.html
Areál je veľký našiel som tu aj domček na stračej nôžky, ale aj som sa tu pekne prechladil , keďže ma zastihol silný dážd a vietor. Ako alternatívu z rušného mesta to odporúčam.
28.6. som sa opäť poberal na ďalšiu cestu. Nebol by som to ja keby som plány na poslednú chvíľu nezmenil. Pôvodne som mal isť nočným vlakom priamo z Moskvy do Petrohradu. Nakoniec som cestoval z Bieloruskej stanice cez Viazmu a z Viazmy do Petrohradu.
Mnohí z nás Viazmu poznáme v súvislosti so smútnymi udalosťami druhej svetovej vojny, táto oblasť je nazývaná aj ako Viazemský kotol.
Viazma návštevníka neohúri, ale ani nesklame. Nesklame v tom , že je to to pravé Rusko podobne ako Volgograd ale o ňom neskôr. Vo Viazme sú k videniu rôzne pamätníky nesmie chýbať Lenin a ani pamätník hrdinom Veľkej vlasteneckej vojny. V meste nájdete aj kláštor, ktorý som pre krátkosť času nestihol. V neposlednej rade odporúčam navštíviť i Múzeum pri meste Borodino známe ako miesto bitky Napoleona Bonaparteho.
Mesto v súčasnosti obýva 55 000 duší. Veľmi reprezentatívne pôsobí železničná stanica. A tu už sa presúvam nočným vlakom do Petrohradu.
Petrohrad-mesto, kde sa písali dejiny
Petrohrad tiež aj inak mesto na vode. Taktiež mesto s mnohými menami, posúďte sami. Od 1703-1914 Sankt- Peterburg, 1914-1924 Petrograd, 1924-1991 Leningrad a od roku 1991 sa vrátil pôvodný názov.
História Petrohradu je pomerne obsiahla zabralo by to veľa drahocenných písmenok. Na tak krásne mesto a miesta v ňom 4 dní sú málo. V čase môjho pobytu prebiehali biele noci. V úvode som písal, že Petrohrad je mesto na vode. Pre mňa to platilo doslovne , keďže som býval na prízemí budovy na brehu rieky Fontanka, oproti sa čnela sťaby nočná obloha kupola Chrámu Najsvätejšej Trojice.
Za tie štyri dni som navštívil Fabergého múzeum, Múzeum Okťábrskej dráhy (železničné múzeum), z vonku videná Ermitáž, Zimný palác, Petershof, Carskoje Selo, Nevský prospekt a Múzeum leningradskej blokády. Moje potulky ulicami začínali okolo šiestej ráno, nakoľko prebiehali biele noci môj spánkový mód bol zatlačený do úzadia a do tej desiatej večer som trávil v uliciach. Pozoruhodné múzeum Fabergé :Našiel som ho kúsok od Nevského prospektu pri rieke Fontanka. Budova ukrýva okolo 4000 exponátov, ktoré patrili Imperátorom Alexandrovi III. a Mikulášovi II. Za povšimnutie stoja nielen exponáty známeho klenotníka Fabergé, ale aj miestnosti, v ktorých sú tieto exponáty uložené. Pomenované sú podľa farieb stien/ tapiet, v tej ktorej miestnosti. Veľmi emotívne chvíle som strávil v Múzeu leningradskej blokády vystavené sú artefakty z 872 dňovej blokády Leningradu v období druhej svetovej vojny. Našiel som tu vystavené zbrane, ale aj kúsok chleba 25gramov, klobúk dole pred Rusmi aké ťažké časy zažívali na svojej koži. Múzeum som našiel blízko stanice metra Moskovskaja. Už len samotný vstup je zaujímavý z rušného kruhového objazdu do iného sveta s podmanivou hudbou od Šostakoviča to je Múzeum blogády Leningradu.
Fanúšik železníc by nemal obísť Múzeum železníc pri Baltskej stanici. Za 400 rubľov zažijete interaktivné objekty, samozrejme rušne parné elektrické dízel-elektrické, vagóny, točňu. V neposlednej rade i profesie, bez ktorých by železnica nebola železnicou. Tieto profesie sú opäť rozdelené do období a veľkou pozoruhodnosťou je ich predstavovanie. Naoko obyčajné sádrové sochy po vstupení pred panel s obrázovkou ožije a v ruštine respektíve i angličtine predstaví funkciu, ktorú stvárňuje. Zastúpené sú tam napríklad výhybkár, lampášníčka z obdobia Blokády, signalista, sústružník tu si deti aj dospelí môžu vyskúšať túto profesiu. Expozícia obsahuje vnútornú a vonkajšiu časť. Vyhradil som si na prehliadku 4 hodiny a aj tak som neprešiel všetko.
Nakoľko v Petrohrade vznikol bohatý foto/ videoarchív rozpisovať sa nebudem vzhliadnite na krásu tohto mesta, kde kráčala história, na tú nádheru slová jednoducho nestačia.
Volgograd
80 (niekde 60) km slíž na rieke Volga to je Volgograd. Mesto vzniklo ako strážna úsadlosť na rieke Carica a Volga , podľa prvej menovanej dostalo názov Caricyn. Osemnáste stroročie sa nieslo v znamení rôznych bojov kozákov, ale aj vpády krymských Tatárov , či osídľovanie Nemcami. Smutnými miľníkmi bolo obdobie Veľkej vlasteneckej vojny, kedy bolo mesto kompletne zničené.
V krátkosti história. Z Petrohradu do Volgogradu cesta trvá 21 hodín. Mal som možnosť vyskúšať rýchlovlak Sapsan medzi Petrohradom a Moskvou. Cestovný čas sú 3 hodiny a rýchlosť neklesne pod 200km/h. Z Moskvy do Volgogradu som cestoval vlakom firmennyj , čo je vlak vyššej kategórie. Úroveň vlaku je na výsokej úrovni . Na mojích cestách som zažil všakovakých spolucestujúcich, ale tento zvierací bol ozaj top chameleón v plnej kráse, našťastie bol celú cestu ticho. Ráno o deviatej s hodinovým posunom oproti Moskve vystupujem na prekrásnej stanici, ktorou v roku 2013 otriasol výbuch odpálila sa čečenská fanatička zahynulo niekoľko osôb , túto udalosť pripomína doska na budove. Mesto má výrazne priemyselný ráz, známe Traktorové závody.
Ubytovanie som našiel v súkromí u jednej panej ďaleko od centra. Ak by ste ho hľadali nachádza sa vo Vorošilovskom rajóne. (Gostinyi Dvor Yulliana). Veľmi odporúčam. Mestská hromadná doprava vo Volgograde je na prvý pohľad chaotická. Po pár dňoch som si už zvykol. Kostru dopravy tvorí podzemná električka linky 1 a 2. Ďalšie čísla 3 a 4 som využival na potulky z môjho ubytovania smerom do mesta. Čo som teda navštívil ? Najznámejšou pamiatkou je azda Mamajevov kurgan. Kopec nad mestom známy ako kóta 102 dnes láka mnoho turistov aj prístup je veľmi dobrý metroelektričkou číslo 1 a 2 s rovnomennou zastávkou. Na kopci sa týči do diaľav socha Matka vlasť volá najvyššia samostatne sa týčiaca socha na svete. V čase mojej návštevy už bola do polovice zakrytá lešením. V aráli je aj pamätník s večným ohňom ku ktorému som sa štveral po 200 schodoch, čo symbolizuje 200 dní utrpenia tohto mesta. V pamätníku je umiestnený večný oheň a na stenách menoslov padlých. Atmosféru podčiarkujú skryté reproduktory, v ktorých hraje dobová hudba, vysiela dobový rozhlas. Ako fanúšika futbalu ma uchvátila aj Volgograd aréna, v ktorej sa odohrali Majstrovstvá sveta vo futbale 2018. Po dobrej prechádzke mi vyhládlo zašiel som na Krošku Kartošku, teda zemiak plnený hocičím čo som si zmyslel. V čase júlovom vo Volgograde vládli príjemné tridsiatky. Komáre tiež neboli agresívne, narozdiel od Petrohradu, odkiaľ som si odniesol hnisavé bodance. Na hoteli so mnou bývali ruskí robotníci z Gazpromu, ktorý sa vypýtovali na všetečné otázky, napríklad ako sa doma hádame a či mám rodinu. Veľmi milí privetiví. Porozprávali mi, že sú z rôznych končín a, že pracovníci štátnych gigantov dostávajú po určitých rokoch byty od podniku. Nezarábajú veľa, nakoľko Rusi majú inak nastavené hodnoty a všetko čo vedia si vypestuju/dochovajú. V Rusku vo všeobecnosti sa veľa stavia nových bytov.
Nepopierateľným zážitkom bola pre mňa návšteva Múzeum Stalingradskej bitky. V niekoľkých miestnostiach sa nachádzajú všeljaké predmety, ktoré sa týkajú tejto heroickej bitky. Vonkajšia expozícia obsahuje bojovú techniku ZSSR a Nemecka. Nechýba interaktívna prehliadka postupu bojov o mesto.
Rusko je obrovskou krajinou a 14 dní nepostačí na spoznanie určitej oblasti a ani myslenie ruskej duše. Ak ste dospeli až sem, som rád. V roku 2020 snáď pokračujem putovaním Ruskom.
Rusko je krásne bohate a hrdé na svoju dlhú ...
Treba čítať poriadne , nie nadarmo som vo ...
Nečítaš. Potom komentuješ od veci. ...
Prečo tu robíš propagandu , že nedostatok ...
Pekne Akurát medzi novinármi nefunguje žiadna ...
Celá debata | RSS tejto debaty