Naša pamäť v rozhodujúcich okamihoch často zlyháva,
rozjasnenie až pri ničivých dôsledkoch nastáva.
Pamäť často nám aj politici deformujú,
keď nám nepravdivé detaily vnucujú.
Vďaka pamäti už boli popísané mnohé dejiny,
no nenašiel sa príklad jediný, aby sa vo vojenskou pomocou zničenej krajine,
dočkali splnenia vysnenej blahobytnej vidiny.
Aby zmrzačený a zbedačený ľud,
uživili spojenci a ruiny.
Jedinej, mnohými vysnenej krajine sa prospech z vojen vypláca,
keď na ich ťažení celkom nič nestráca,
len obchod so zbraňami jej dlhodobo vynáša.
A ona samotná ako agresor žiadne dôsledky neznáša.
Výber cieľovej krajiny v náhode nespočíva,
ale hlbší záujem útočníka sa v nej ukrýva.
Väčšinou vlastnia nerastné suroviny,
úlohu zohrávajú aj strategické a prestížne hladiny.
Amerika sa na svetového ochrancu pasovala,
sama však pod rúškom ochrany mnohé krajiny napadla a ruinovala.
Pôvodne ochranný spolok NATO založila a postupne so svojími spojencami.
Svoju ochrannú stratégiu na útočnú premenila.
Svoju krajinu na nedobytnú pevnosť premenila,
aby prípadnej odvete zabránila.
Pre svoje územie veľké obranné limity stanovila,
no Rusom sa tankami takmer na chrbát nalepila
a pre nich ochrannú zónu zrušila.
Taktiež ich do role nepriateľa a agresora postavila
a rôzne prekážky pri obrane svojej krajiny im nastražila.
V krajinách s poskytnutou vojenskou pomocou pokoj nenastáva,
lebo „Násilie plodí ešte väčšie“, holou pravdou ostáva.
Celá debata | RSS tejto debaty