mitopp

Juhoslovanská kríza…

Príčiny rozpadu štátu južných Slovanov hľadajme nielen v deväťdesiatych rokoch, ale bezpochyby tesne po prvej svetovej vojne.  Tam niekde v histórií sa rodili sily, ktoré uvrhli Juihosláviu do krvavých etnických vojen.

Bol to predovšetkým chorvátsky nacionalizmu plynúci z ustašovskej minulosti, ale aj egoizmus Slovincov, nechceli stratiť svoj vplyv v črtajúcich sa ekonomických reformách na konci osemdesiatych rokov. Chorvátska ustašovská emigrácia bola počas celej studenej vojny podporovaná západonemeckou tajnou službou a nemalý vklad pridala aj CIA.

Falošnosť a pokrytectvo vyhlásení médií, politikov je do očí bijúci, túto skutočnosť najlepšie vystihuje štatistika:

• vojna v Juhoslávií- 120 000 mŕtvych, cez 2,5 milióna utečencov, materiálne škody predovšetkým v Srbsku v hodnote 100 mld. dolárov

Čo presne sa odohrávalo počas Balkánskej vojny v Bosne? Ale ešte predtým než sa dostanem priamo k veci ponúknem štatistické údaje o demografií priamo v Srebrenici.

• podľa sčítania obyvateľov v rokoch 1921 a 1931 žilo v Srebrenici okolo 50% Srbov pred vojnou to bolo 17000 obyvateľov a zvyšných 50% boli Bosniaci (Moslimovia)
• pred vojnou v roku 1991 to už bolo len 28% Srbov, je to spôsobené aj Ustašovcami počas druhej svetovej vojny, ktorí mali za cieľ vyhubiť Srbov, Židov a iné obyvateľstvo, podľa vzoru Hitlera a Musoliniho

Viaceré zdroje uvádzajú, že do roku 1993, teda po spornom vyhlásení samostatnosti BiH ( oficiálne Daytonska zmluva 1995), bolo vyvraždených alebo unesených 91% pôvodného srbského obyvateľstva najmä v okolí Srebrenice a Bratunca. Počet mŕtvych Srbov v okolí Srebrenice sa udáva okolo tisícky a na východe Bosny okolo troch tisíc.

Ešte pred vyhlásením BiH boli cvíčení západom moslimskí bojovníci z radov Al-Kaidy, ktorý boli infiltrovaní do paravojenských organizácií, ktorým velil  Naser Orić.

Svoje pocity vyložil v denníku Time aj britský tlmočník :

„Zabudli ste opýtať a zistiť, čo sa stalo so Srbmi, ktorý predstavovali 30% obyvateľov v Srebrenici. Od vypuknutia vojny, boli vyhnaní zo svojich domovov s príručnými batožinami, pričom Moslimovia divošsky do nich strieľali…“

Keď začala vojna v Bosne pre Srbov to znamenalo jediné, tragédiu.

Veľmi podrobné informácie o dianí v Bosne v deväťdesiatych rokoch podáva kanadský generál Lewis MacKenzie.

„O niekoľko mesiacov skôr, môj nástupca  mierových síl OSN, generál Philippe Morillon – napriek radám svojich nadriadených v OSN – násilne vstúpil do Srebrenice, sprevádzaný malým kontingentom kanadských vojakov. Obyvateľom povedal, že oni sú teraz pod ochranou Organizácie spojených národov. Úradníci z Organizácie spojených národov boli pobúrení  generálom Morillonom. Napriek tomu boli médiá  na jeho strane. Napokon boli nútení vyhlásiť koncept „Bezpečné nebo“ pre šesť oblastí Bosny vrátane Srebrenice.“

Kanadský generál pre portál balkanpress.com objasňuje diabolský plán koncepcie Bezpečné nebo.

 „Jeden americký senátor sa ma spýtal, koľko vojakov treba na vyhlásenie bezpečnostnej zóny.“  „Približne 135.000“. odpovedal som. „Ozbrojené sily mali byť tak veľké, pretože Srbi mali ďalekonosné delostrelectvo. Nový veliteľ OSN v Bosne, belgický generál  Brikemont súhlasil s mojím hodnotením, ale bol ochotný  brániť  oblasť so 65.000 vojakov. Predstaviteľ OSN v tej dobe, Boutros Boutros-Ghali šiel do Bezpečnostnej rady s odporúčaním 27.500 vojakov. Bezpečnostná rada schválila iba 12.000 vojakov, a o šesť mesiacov neskôr, mali menej ako 2000 vojakov, bola pridaná do UNPROFOR pre úlohy v bezpečnostnej zóne.“

Kanadský generál ďalej vysvetľuje chronológiu príbehu o bezpečnostných zónach, po rozhodnutí o vyslaní symbolického počtu vojakov do Bosny a Hercegoviny.

Bezpečnostná rada zmenila definíciu bezpečnostných zón a prijala uznesenie namiesto tvrdenia, že OSN bude hájiť bezpečnostnú zónu, hovorí, že prítomnosť síl OSN má odradiť útoky na bezpečnostnú oblasť. Inými slovami, bude malý, symbolický, ľahko odzbrojiteľný kontingent OSN. Bol zriadený ako obetný baránok v Srebernici na „odradenie“ armády Srbska na útok na oblasť. hovorí.

Dokumenty, ktoré došli až k súdu v Haagu hovoria, však, že plán na demilitarizáciu stredného Podrinia, prakticky zabudnutý úradníkmi v OSN, bezprostredne po tom, čo bola podpísaná v Sarajeve. Po  piatich dňoch po podpise, švédsky generál Lars Erik Wahlgren v Záhrebe povedal:

„Podľa správy, ktoré som dostal od svojich dôstojníkov v Srebrenici, môžem potvrdiť, že dnes na poludnie je demilitarizové mesto.“
O dva dni neskôr, Kofi Annan,bývalý generálny tajomník OSN , poslal dôvernú správu generálovi Wahlgrenovi:

„Vzhľadom k tomu,že vaše verejné vyhlásenia, že Srebrenica bola úplne demilitarizovaná, vidím, že nie je potrebné UNPROFOR podieľať sa na hľadaní zbraní od dverí k dverám. Budú isté delegácie Bezpečnostnej rady, ktoré prídu na návštevu. Silný pocit, ktorý je prítomný medzi niekoľkými členmi UNPROFOR je taký, že nieje potrebné príliš aktívne podieľanie na odzbrojení.“

Porušenie dohody o demilitarizácií z mája 1993, bola verejným tajomstvom, v skutočnosti, každému dôstojníkovi UNPROFOR a každému veľvyslancovi OSN v New Yorku to bolo známe, čo sa deje v ochrannom pásme Srebrenica.

To potvrdil generálny tajomník vo svojej správe z 15. novembra 1993. Okrem iného, hovorí v správe:

“ Halilovićovi je zrejmé, že sa dohoda týka len časti mestskej či prímestskej oblasti Srebrenice, a že sa nevzťahuje na vidiecke časti regiónu!“

prevzaté z balkanpress.com