Gori- Stalinovo genius loci

15. septembra 2014 15:17, Prečítané 4 220x, mitopp, Nezaradené

Ráno okolo siedmej ráno sa vydávam tbiliským metrom na stanicu Station Square,kde sa nachádza obludná budova železničnej stanice.Zisťujem že táto budova slúži ako obchodný dom a iba na treťom poschodí to skôr pripomína stanicu. Tesne pred okienkom má oblial pot, zisťujem, že nemám pas. Našťastie postačil i občiansky na kúpu lístka. Za spiatočný lístok platím 12 Lari (1€=2,4Lari). Nastupujem do staručkých sovietskych vozňov. Veľmi som si pochvaľoval veľké pohodlne kreslá a veľký priestor na nohy.

Konečne v Gori….

Po vyše hodinovom trmacani sa vyprahnutou krajinou vystupujem v Gori. Do očí je bijúca chudoba. Po moste cez rieku Mtkvari vstupujem na Stalin avenue. Na veľkom námestí prebieha basketbalový turnaj,takže tento obrovský pľac nevyzerá spustnuto. Neprehliadnuteľnou dominantou námestia, ktorá ho aj uzatvára je Múzeum J.V.Stalina. Na mieste tohto múzea stál rodný dom,v ktorom sa 18.12.1878 narodil Josif Džugašvili. Ak by ste čakali nadávky,očierňovanie tejto osoby, ste na omyle, ba čo viac miestni obyvatelia sú na svojho rodáka patrične hrdí. V areáli múzea sa nachádza príjemný park, v ktorom je inštalovaný slávny vozeň. Áno ten vozeň, ktorý sa preslávil na mierovej konferencii v Teheráne alebo na Jalte. Každopádne je to zaujímavý kus histórie, nadchne svojou nenapadnosťou. Na gruzínske pomery je vstupné dosť drahé pre príklad uvediem samotný vstup do múzea 10 GEL a vstup do vozňa 5GEL. Výstava je situovaná do 4 ideologicky radených tém. Prvá predstavuje jeho detstvo. Za vitrinami sa schovavaju vzácne gruzínsko-ruské učebnice ale aj vysvedčenia tohto pána. V ďalšej miestnosti mi výstava ponúka unikátny pohľad do jeho súkromia. Pri jeho súkromí sa trochu pristavim. Stalinovou prvou manželkou sa stala Jekaterina Svanidze z Tbilisi spoločne manželstvo si veľmi neužili, keďže ako 22 ročná v roku 1907 zomiera na týfus. Aj keď bolo ich manželstvo krátke počas trvania sa im narodil syn Jakov. Od roku 1919 tvoril pár s Nadeždou Alillujevovou tiež gruzínskeho pôvodu. V roku 1921 porodila syna Vasilija a o päť rokov neskôr dcéru Svetlanu. O tejto dáme toto múzeum poväčšinou mlčí, keďže jej vzťah k deťom nebol ukažkový. Paradoxne si najviac obľúbila nevlastného syna Jakova. o jej smrti sa tiež vedú polemiky . V roku 1932 údajne spáchala samovraždu. Tretia a štvrtá miestnosť je projektovaná na jeho politický život. O tom sa veľa popísalo.

Pevnosť Goris Ciche….

Po vyše hodinovej prehliadky múzea a nasýtený priestorom sa vyberám smerom nahor k pevnosti Goris Ciche. Názov mesta je odvodený od slova „gora“ teda kopec. Pozerám sa na ten kopec a nemôžem sa vynadívať na tú nádheru a impozantnosť. Pod hradbami sú postavené obrie sochy rytierov. Pod týmito hradbami sa krčí malý pravoslavny kostolík s nádhernou výzdobou neodolal som a vstupil som do jeho útrob. Vstup do pevnosti je ukažkovo magický. O to väčšie prekvapenie nastalo vo vnútri. Vo veľkom priestore sa rozleje vyschnutá tráva a skľučujúca ničota. Podľa dostupných zdrojov sa dozvedám, že už sú to roky čo tu život nepulzuje. Táto pevnosť sa na mesto pozerá od 13. storočia . Neskôr ju vlastnili Turci, gruzínski králi ale aj ruskí cári. Skazu dokončilo až zemetrasenie v roku 1920. Na múroch posedávajú mladé páry a vychutnávajú si všade prítomný pokoj a hlavne že sú spolu. Práve z tejto pevnosti je na Gori najkrajší pohľad. Tu paneláky, tam rieka, na horizonte hory. Na protiľahlej hore sa dvíha kláštor Ateri Sioni, ktorý pozorujem ďalekohľadom.

Ulice pod pevnosťou zaplnili predavači so svojimi stánkami či plachtami. Ovocie, zeleninu, koláče, chačapuri z lístkového cesta alebo iné potraviny tu predávajú babušky priamo z vedier či škatúľ. Predávajú aj muži v starých košeliach, ošúchaných nohaviciach, so strniskom na tvári a baretkou na hlave, ale babky do tohto prostredia akosi viac pasujú. Ráno oberú niečo zo záhrady a potom dúfajú, že to počas dňa predajú, aby si zarobili nejaké Lari. Na záver spomeniem, že počas Ružovej revolúcie strhli Stalinovu sochu pod rúškom noci. Gori tak prišlo o svoj symbol , ale neprišlo o príjemných ľudí a atmosféru.