Založ si blog

Vianoce so Slovákmi na Dôlnej zemi

Advent patrí medzi najkrajšie obdobie v roku, kedy očakávame príchod Vianoc, ale aj časom na vnútorné stíšenie.

Mojím vnútorným stíšením bola cesta k rodákom na Dolnú zem, konkrétne do Báčskeho Petrovca. Na túto cestu ma inšpiroval aj satirický román Janka Čajáka Zypa Cupák, mimochodom rodáka zo Selenče. Existuje aj filmové spracovanie z roku 1977, kde zažiaril Miško Dočolomanský.

Každý rok takto tesne pred Vianocami sa na neveľkom Námestí maršala Tita zídu Slováci nielen z Báčskeho Petrovca, ale aj iných mestečiek a dediniek, kde žijú naši rodáci, prezentujú tu svoje výrobky, čím potvrdzujú svoju pracovitosť a zručnosť remesiel. Ako sú napríklad Kovačica, Kisać, Hložany a Lúg.

Báčsky Petrovec 

 

Báčsky Petrovec sa pod terajším menom po prvýkrát spomína v 13. storočí, keď ho uznali za samostatnú cirkevnú obec s kostolom, venovaným sv. Petrovi. Meno Petrovec uvádzajú aj historické pramene a anály z 15., 16. a 17. st.
Po príchode Turkov roku 1526, staroobyvateľov náhle ubudlo a Srbov, ktorí sa sem sťahovali, pribudlo. O tom svedčí aj pomenovanie časti osady „Rácky kraj”. Počas tureckej doby Petrovec sa spomína ako dedinôčka alebo ves s 19, potom 5 a koncom 16. storočia s 28 rodinami. Počas Rákocziho povstania Bodoň, Drágovo a iné osady boli spálené a zanikli, zachoval sa jedine Petrovec. Neskoršie bola formovaná vojenská hranica, ktorá do svojich medzí pojala i Petrovec. Strediskom tohto nového vojenského útvaru bol Futog, veľký feudálny majetok, súčasťou ktorého bol roku 1718 i Petrovec.

V prvej polovici 18. st. došlo k sťahovaniu Slovákov na Dolnú zem. Futocké panstvo, jedno z najväčších v Báčke, kúpil Mihajlo Čarnojević. Keďže vo Futogu nemohol nájsť nadostač pracovnej sily, poprosil svojho impopulátora Mateja Čániho, rodom z Málinca na Slovensku, aby mu priviedol poddaných zo Slovenska. Tento mu roku 1745 doviedol dvetisícový zástup Slovákov – evanjelikov, prvých slovenských prisťahovalcov do Báčky na futocký majetok, kde im Čarnojević ustúpil časť starej obce Petrovec, v ktorej vtedy sídlilo 19 srbských rodín. Prví slovenskí prisťahovalci do Petrovca prišli z Novohradu, Hontu, Gemera, cestou sa im pripájali aj Slováci z Oravy, Liptova, Zvolena a Turca. V tom istom roku 1745 v Petrovci založili aj základnú školu a kúpili aj kostolný zvon, ktorým zvonili len v noci, lebo evanjelická viera nemala právo ani na farára, ani na kostol, ani na zvon. So svojím novým pánom Petrovčania uzavreli zmluvu o osídlení 25. mája 1747, v ktorej boli presne stanovené záväzky oboch strán. Predkovia dnešných vojvodinských Slovákov od „večných” nevoľníkov sa teraz stali „zmluvnými” a ich páni už viacej nemali právo uberať od nich dane mimo zmluvy.

Na svojej dlhej ceste materiálneho a duchovného rozvoja Petrovec spolu so svojimi novými obyvateľmi prežil rôzne pokušenia. Slováci prišli na majetok Čarnojevića bez svojich národných patrónov, inteligencie, učiteľov a duchovných. Najskúsenejší z nich bol Matej Čáni, ktorý ich priviedol. Jediné duchovné bohatstvo, ktoré so sebou priniesli ako stúpenci reformácie a husitov bola Kralická biblia a Tranoscius, kniha cirkevných piesní.
Ďalší rozvoj Petrovca spočíva na dokladoch rakúskeho cisára Jozefa II., ktorý 13. októbra 1781 vydal dekrét o náboženskej tolerancii a 1. novembra 1781 aj dekrét o zrušení nevoľníctva, ktorým oslobodil sedliakov závislosti od pôdy a feudálov.

Petrovec bol i národne i cirkevne kompaktný – slovenský a evanjelický a podľa súpisu obyvateľstva z roku 1900 Slováci v porovnaní s inými v celom Novosadskom okrese mali číselnú prevahu. Terajšia demografická tvárnosť tohto prostredia je už hodne pozmenená, hoci tu Slováci v temer ničom ani teraz za inými nezaostávajú.

Druhou historickou význačnosťou Petrovca je jeho relatívna nemennosť keď ide o ľudnatosť, ale i o organizovanie cirkvi a obce.  Už za Jána Stehlu v rokoch 1822-1823 v Petrovci bol vystavaný veľkolepý chrám evanjelický, ktorý aj dnes slúži svojmu účelu. Viacerí bývalí kapláni, získajúc si reputáciu v Petrovci, pôsobili potom ako kňazi na iných slovenských farách, takže už i týmto Petrovec bol na cirkevnom poli ohniskom slovenskej inteligencie, ktorá od polovice minulého storočia a ďalej k svojmu pôvodnému ohnisku inklinovala.

Roku 1841 cisárskou listinou uznaté boli stavovské výsady remeselníckeho cechu v Petrovci, ktorý mal 70 členov a jeho pričinením organizujú sa od roku 1844 bohaté trhy. Od roku 1848 sa Petrovec osobitnou výsadou vrchností z dovtedajšieho statusu dediny (pagus) povýšil a uznal za mestečko (oppidum) a bývajú v ňom i štyrikrát ročne chýrečné jarmoky.

 

Všestranné žienky z Petrovca

Na všestranné žienky som natrafil pred vchodom miestneho Spolku petrovských žien. Neváhal som ani na chvíľku a požiadal ich o rozhovor. Pozvali ma dnu, už z prvého počutia ma zaujala krásna slovenčina, ktorá je akási iná taká ľudská, mäkká, ktorá pookreje dušu uponáhľaného človeka.

Po vstupe do domu spolku ma zaujala krásna výstava dobového zariadenia domácnosti v tzv. Stojacej miestnosti.  Prenádherné kroje, nábytok, ručne tkané koberce v našich končinách známe ako behúne, nábytok po predkoch, ukážka dobového stolovania to všetko ma čakalo v obrovskej miestnosti, kde počas celého priebehu trhu bolo živo a rušno.

Vedeli ste, že v minulosti sa ženy v Petrovci oddávali v čiernych šatách a aký symbol predstavovali tieto šaty?  Čierne šaty symbolizujú úrodnú čiernozem práve v okolí Petrovca je najúrodnejšia, týmto dávali  pôde  hold a vďak za dary zeme. Tieto šaty neboli len svadobné, ale slúžili aj ako pohrebné.

Od skorého rána miestne žienky vyvárali , vypekali, aby som svojich hostí pohostili. Mal som tu možnosť ochutnať svadobnú kapustu s mäskom. Kapusta bola božská urobená s láskou.

K svojmu diktafónu som pozval pani predsedníčku spolku petrovských žien pani Gašparovskú, aby nám, čo to porozpávala o Petrovci o spolku, zvykoch:

„Spolok petrovských žien je mimovládna organizácia, žijeme z toho, čo si sami vyrobíme a urobíme. Združenie existuje od roku 1921 s väčšími a menšími prestávkami. Od roku 2002 je spolok obnovený.  Kladieme najväčší dôraz na tradície, aby sme mohli mladým, čo to ukázať. Dávame týmto vďak naším predkom, ktorý prišli pred 270. rokmi z Hôrnej zeme tu do Petrovca. Robíme tématické výstavy, od roku 2002 ich bolo už 57.Tento rok sme robili výstavu o močení konope. V predchádzajúcich rokoch to boli výstavy, ktoré sa zameriavajú na práce na polí a okolo domu.” (V minulosti najväčším pestovateľom chmelu na Dolnej zeme boli práve Slováci, pozn.autora).

„Ukazujeme bohatstvo naších krojov, na všedný deň, ale aj tých drahších parádnejších. Petrovskú karšmelínku nenájdete hocikde.” uzavrela pani predsedníčka.

Svoje rozprávanie zakončuje pani Gašparovská o slávení Vianoc v Báčskom Petrovci.

„Svoju pozornosť upriamime na to, čo sa práve teraz deje, sme v čase adventu. Väčšinu Petrovčanov až 90% tvoria evanjelici. Keďže naši predkovia prišli z Málinca. Snažíme sa byť dobrými kresťanmi, snažíme sa nerobiť prieky tým druhým. Častejšie príjimamie Večeru pánovu, spoveďou, nazvime to tak po našsky. Máme aj tradičné jedlá. Kapustnica s klobáskou a dymeným mäskom tá je záväzná. Ďalším hodom sú krumpľe na ťapši, zemiaky s klobáskou. Zemiaky sú pečené v edlioackej peci, tento zvyk sa pomaly vytráca. Na stole nesmú chýbať orechy, makové rezance, med, jablká. Poviem vám, čo tieto rekvizity znamenajú. Orechy znamenajú hojnosť, za stolom ich treba vylusknúť a vidieť aký je. Ak je jadierko dobré, znamená to, že aj obyvatelia domu budú zdraví. Keď si pomyslíme na med, to znamená, že celý rok by sme mali taký život ako med, sladký, bez problémový. Rezance s makom, ktoré sú akási pochúťka po hlavnom jedle. Mak predstavuje bohatstvo, plodnosť, požehnanie všetkému čo v dome je. Jablká sa jedia na sám koniec. Rozdelí sa na toľko častí koľko je domácich v dome. Každý si dá jeden kúsok. Ak sa stratíš tak si spomeň s kým si jedol kúsok jablká pri stole a spomenieš si na cestu domov za svojími najbližšími. Po večeri si rozbaľujeme darčeky a gratulujeme si k sviatkom, nielen Vianočným, ale aj k iným sviatkom. “

 Zdroj: www.backipetrovac.org

Foto zdroj: https://www.facebook.com/krumplenatapsi/wall

Ondrej Benka Báčsky Petrovec

Krumpľe na ťapši

Krumpľe na ťapši

pani Gašparovská

pani Gašparovská

pani podpredsedníčka Spolku

pani podpredsedníčka Spolku

DSC_1466 DSC_1465 DSC_1463 DSC_146212391427_551699198320536_5940393329883580191_n 12359866_551698271653962_3351093536184704684_n 12373302_551698944987228_3501781318712908619_n 12391427_551698814987241_6166648762636607096_n

Krémešov majdan z kotolne

21.03.2017

Po čase sme zas svoju vlasť cudzím mocnostiam pre vojnové účely zapredali a hlavne média sa ich hlásnymi trúbami stali. Vyše polstoročia sme v mieri žili a od žiadneho blízkeho ani vzdialenejšieho viac »

KonštaNIŠopoľ

21.01.2017

[caption id="attachment_467" align="alignleft" width="300"] Hamám v pevnosti[/caption] [caption id="attachment_468" align="alignleft" width="300"] vchod do pevnosti[/caption] [caption id="attachment_469" viac »

Nové poznatky z histórie Popradu

06.11.2016

Bodkou za ústrednými oslavami 70. výročia spojenia piatich spišských mestečiek do jedného administratívneho celku bola konferencia pod názvom Nové poznatky z histórie Popradu, ktoré organizoval viac »

navaľný, rusko, protest

V Rusku sa začali demonštrácie, Navaľného zatkli

26.03.2017 16:09

Ruská polícia dnes v centre Moskvy zatkla opozičného vodcu Alexeja Navaľného, organizátora dnešných celoštátnych protestov proti korupcii.

Danko, stretnutie s prezidentom, Kiska, prezidentský palác

Prezident Andrej Kiska odcestoval na návštevu Izraela a Palestíny

26.03.2017 16:06

Slovenský prezident Andrej Kiska dnes odcestoval na štátnu návštevu Izraela a pracovnú návštevu Palestíny, ktorá sa uskutoční v dňoch 27. až 30. marca.

vládna koalícia, koalícia, fico, danko, bugár,

K súčasnej vláde nebola alternatíva, tvrdia lídri koalície

26.03.2017 15:50

Lídri strán vládnej koalície trvajú na tom, že súčasná vláda bola po minuloročných voľbách jedinou možnou alternatívou.

škola, žiak, žiaci, gymnázium, stredná

Maturita bez slovenčiny?

26.03.2017 15:00

Maturita z materinského jazyka by pre gymnazistov nemusela byť povinná.

mitopp

“Cestovaním zistíte, ako sa každý mýli v názore na iné krajiny”, Aldous Huxley

Štatistiky blogu

Počet článkov: 24
Celková čítanosť: 62553x
Priemerná čítanosť článkov: 2606x

Autor blogu

Kategórie