mitopp

            Prvý dojem z mesta je rozpačitý, keďže hneď po vystúpení z vlaku mi udrela zbombardovaná budova Generálneho štábu Juhoslovanskej armády, ktorú zničili teroristi z NATO v roku 1999. Po krátkom pobyte v roku 2012 ma  mesto opantalo natoľko, že som sa tu rozhodol zakotviť aj minulý rok v lete, hoc iba na tri dni.  Mesto je známe už z čias doby kamennej ako uvádza portál beograd.rs mesto existuje už plných 7000 rokov. Po Keltoch tu svoje stopy zanechali aj Rimania, ktorí ho pomenovali ako Singidunum. Od nepamäti je Belehrad hlavným centrom resp. mestom prvých srbských kniežat, despotov, osmanských pašov, kráľov, prezidentov. Svoju  stopu tu zanechala Osmanská ríša. Toto mesto sa nachádza na strategickom sútoku Sávy a Dunaja, z čoho vyplýva i fakt, že bol počas svojej existencie už vyše štyridsaťkrát zničený.

Múzeum histórie Srbska

Podvečer prvého dňa môjho pobytu som sa vydal do Múzea histórie Srbska. Prehliadnúť sa nedá, keďže sa nachádza hneď vedľa parlamentu v reprezentatívnej budove. Za symbolické vstupné 100Din.(1€=114Din) mi srdce zaplesalo pri pohľade na kráľovskú korunu novodobých srbských kráľov, kráľovský plášť, zakrvavenú nočnú košeľu Alexandra Obrenovića, ktorého pučisti zastrelili s jeho manželkou v tzv. májovom povstaní v roku 1903. Po jeho smrti vymrel rod Obrenovićovcov po meči a na jeho miesto nastúpil pánovník z rodu Karađorđe. V tomto múzeu som  okrem iného obdivoval i ručne písaný štátny rozpočet a mnoho ďaľších artefaktov a zaujímavé interaktívne panely.

Po pár minútach chôdze „dolu briežkom“ narážam, žiaľ na už dva roky zatvorené Národné múzeum, v ktorom sú ukryté také poklady ako Miroslavovo evanjelium pochádzajúce z obdobia vrcholného stredoveku, je písaný na pergamene v staroslovienčine obsahuje 181 listov. Viac sa môžete dočítať na stránke www.narodnimuzej.rs.

Titovo mauzoleum alebo Izba kvetov

Oficiálne nazývané aj Múzeum histórie Juhoslávie. Do tohto múzea som sa dostal ako „slepé kura k zrnu“, keďže som plánoval len návštevu futbalového štadióna Crvenej zvezdi, na ktorom sa stali československí futbalisti majstrami Európy.

Múzeum som našiel len pár krokov od tohto štadióna. Múzeum sídli v nie príliš pohľadnej budove.

Po zdolaní osobnej prehliadky som sa ocitol v inom svete, svete vôní, farieb, jedným slovom v „rajskej“ záhrade. Za touto záhradou sa nachádza hala nazývaná Izba kvetov, v ktorej je pochovaný v Srbsku milovaný Josip Broz Tito a od októbra 2013 tu spočíva jeho  manželka Jovanka, ktorá sa dožila úctyhodných 89 rokov.                                                                      Ich spoločný hrob zdobí množstvo čerstvých kvetov a po stenách tejto haly sú inštalované panely, ktoré výpravne opisujú ich politický a súkromný život. Na svoje si tu prídu i milovníci etnografickych výstav, najmä krojov z rôznych oblastí Srbska. Nechýbajú tu ani kroje našich krajanov. Nemôžem nespomenúť i rôzne predmety z oficiálnych návštev v zahraničí a aj rôzne propagandistické plagáty. Ak nechcete cestovať preplnenou mestskou dopravou odporúčam na návštevu tohto múzea si vyhradiť dostatok času, keďže od centra pešibusom to trvá vyše hodiny.

Kalemegdan

Patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Belehrade. Názov je utvorený z tureckých slov Kale= pevnosť a Megdan= bojisko.

K tejto pozoruhonosti ma naviedla široká ulica Kneza Mihajla, na ktorej  predvádzajú hudobníci, maliari, klenotníci svoje umenie. Ulica hýri životom od skorého rána.

Prvopočiatky tejto pevnosti siaha až do neolitu, strategickú polohu využili Rimania. V 5.storočí to boli Húni, ktorí sa tu prehnali. Nakoniec Slovania sa tu natrvalo usadili a dali mestu názov Beograd.. V lete 1521 tu dorazilo osmanské vojsko Suleymana Nádherného a na dvesto rokov sa táto pevnosť stala súčasťou Belehradského pašalíka.

V 19.storočí bol Kalemegdan prestávaný do súčasnej podoby. Tvorí ho ucelený park. Na Kalamegdane nájdeme  zoologickú záhradu, veľké lákadlo pre deti, pre moderného človeka tu číha i free wifi pripojenie. Na svoje som si prišiel pri obdivovaní zbierky vojenskej techniky. Nechýbajú tu torpedá , lode, Hummer, tanky. Kalemegdan je miestom, kde sa schádzajú zamilované páry, ale aj single človek tu zabudne na svoje starosti. Z kalemgdanu som obdivoval sútok dvoch veľkých riek Sávy a Dunaja. Z druhého brehu Sávy mi Kalemegdan, ale i celý starý Belehrad  pripomínal historickú Bratislavu.

Chrám svätého  Sávu.

Keď sa noc spusti a zapalia sa svetlá veľkomesta, vysoko nad horizontom zažiari silueta veľkolepého Chrámu svätého Sávu, údajne najväčšieho pravoslávneho chrámu na svete. Zostal som hore do hlbokej noci a zavrel som na chvíľku oči a videl som miesto nabité pozitívnou energiou a niečím takým tajomným, duchovným . Na mieste dnešného chrámu dal Sinan Paša spáliť pozostatky veľkého svätého Sávu, pozostatky tohto svätca zhoreli, ale nie túžba po slobode Srbov. Plány na vybudovanie chrámu boli zrealizované až v 30. rokoch 20.storočia. Do dnešnej podoby sa podarilo chrám dostať až v roku 1985, kde sa slávnostnej bohoslužby zúčastnilo až 90 000 ľudí (12000 vo vnútri a 80 000 na priestranstve).

Belehrad ponúka mnoho ďaľších zaujímavosti ako je Ada Ciganlija a na nej umelo vytvorená pláž na Dunaji, tá je určená pre športových nadšencov. Neďaleko Belehradu sa nachádza aj slávna hora Avala, ktorú dnes zdobí vysielač podobný nášmu na Kráľovej holi.Mnoho výstav ponúka i Belehradské kultúrne centrum.                                                                                               Pre labužníkov mesto ponúka neprieberné množstvo reštaurácií s balkánskymi špecialitami a mnoho ďalších zaujímavosti.Ak niekedy budete mať možnosť sa zastaviť v tomto meste, neváhajte.