Nie každý novinár pravdivosť a etiku novinára zachováva a neraz sa aj slušný človek s iným názorom ich obeťou stáva.
Niekedy novinári len overené informácie publikovali a náležitú slušnosť zachovávali, čím žiadne emócie nespôsobovali.
Teraz naopak svojou bezbrehou činnosťou hlavne do životov ľudí, na nie tej správnej strane stojacích a hlásajúcich pravdu zasahujú, ihneď ich za konšpirátorov a teroristov nálepkujú, súdia a ich povesť démonizujú.
Na druhej strane mince stojacích heroizujú, nenáležitú činnosť im povoľujú a ich nedotknuteľnosť ochraňujú.Týmto dva druhy občanov rovní a rovnejší hlavne z novinárov a médií vytvárajú.
Činnosť bezpečnostných zložiek najväčší znalci si uzurpujú ,vinníkov ihneď nájdu trestajú a odsudzujú.
Od polície okamžité vyšetrenie zločinu požadujú a tým totalitné praktiky moci uplatňujú , napätie v krajine vytvárajú a našu vlasť ako sídlo mafiánov a kriminálnikov vytvárajú.
Každé siahnutie na život kohokoľvek je odsúdeniahodné a neospravedlniteľné, ale podsúvaním vinníkov je neakceptovateľné.
Podľa môjho názoru sa v krajine s údajne najväčšou demokraciou sporadicky masakre mladých na školách prevadzajú, nikoho na odstúpenie z funkcie nežiadajú a na razantnom prijatí opatrení netrvajú.
Naši najmúdrejší a najspravodlivejší nie na každý rezort takú časovú razantnosť vyvíjajú a to i keď niektoré súdne spory aj desaťročia trvajú.
Nadmerná medializácia ojedinelého i keď odsúdeniahodného prípadu pochopenie neobjasňuje, skôr pochybnosti o jej úprimnosti a skutočnému účelu navodzuje.