Scenár overený a uplatnený už vo viacerých zničených krajinách- už aj u nás spustili, keď nimi vyškolených zabijákov- novinárov pišúcich v prospech nich nám nastrčili.
Tieto popravy podľa ich predpokladov vášne a nepokoje medzi obyvateľmi vyvolajú a ich legálnu prítomnosť vojsk NATO si vyžiadajú.
Nenáležitú hystériu všetky naše nimi riadené média spustili a tým plánovaný scénar potvrdili.
Nepretržite akoby naše vládne a bezpečnostné orgány za to obviňovali a do pozície hlavného aktéra masakrov stavali.
Druhú vlnu plánovaných nepokojov naša večne nespokojná národnostná menšina naštartovala , keď na čele so svojim ministrom rovnocenne so štátnym jazykom – tabule na označenie miest v maďarskom jazyku na našom území provokačne rozvešala. Tým potvrdila , že túžbu na „Veľké Maďarsko“ v sebe neuhasila a na splnenie ich túžby možno im za to zámorská veľmoc aj pomoc prisľubila.
Hlavný rámec však spojenci nezakryli a to aby sa k svojmu úhlavnému nepriateľovi cestou nás, Donecka a Luhanska čo najviac priblížili , následne zničili, krajinu vylúpili a ich prírodné bohatstvo si privlastnili a tak na vytúžený stolec vládcu celého sveta sa posadili.
Toto moje konštatovanie , že súbeh udalostí za posledné dní ( ako prenasledovanie ľudí za ich overené a pravdivé informácie ) nie je náhodný, ale v porovnaní už pocitivšímu „pomoc spojencov“ je veľmi podobný.
Potreba o väčšiu pozornosť médií si vyžaduje.Keď neustálou kriminálizáciou a kritikou každej činnosti vlády, jej krivé zrkadlo nastavuje a našu vlasť ako mafiánsky štát spolu s prezidentom vykresľuje .
Touto činnosťou -pôdu pre spomínaný Majdan z úrodňuje a seba do role režisérov nominuje.
Nespokojnosť s činnosťou vlády ako názor väčšiny obyvateľstva prezentuje čím nás všetkých nebezpečenstvu vojny vystavuje a následne normalizácia pomerov spojencami aj nemierovými podmienkami umožňuje.
Hon na čarodejnice pre vraždu novinárov sa stupňujú a jeho podstatu dávno prekračujú už toľko kritizované socialistické praktiky ŠtB v celom rozsahu jej konkurujú.
Málokomu je zrejme čo tým tlupa krikľúňov sleduje a aký vinník sa z toho vykľuje. Z toho pointa vyvstáva, kto z toho prospech ziskáva. Vo väčšine v takýchto prípadoch to tak funguje, že zosnovateľ na tom profituje.