zdroj martinus.sk
Po minulom úspešnom blogu o výpovedi kanadského generála o udalostiach v Bosne v roku 1993, som rozhodol opäť načrieť do archívu magazínu Balkanpress.com . Tentokrát sa presunieme do roku 1995. Svoje pocity pre tento magazín priniesol holandský plukovník Karemans.
Mediálnu honbu na predstaviteľov Republiky srbskej začala prv holandská vláda na čele s Janom Pronkom (vtedajší minister pre pomoc a rozvoj). Pre média to bola voda na mlyn. Iné výjavy diania videli holandskí vojaci, ktorý v tom čase operovali v okolí Srebrenice. Na nich sa zosypala hystéria v plnom rozsahu. 25.7. 1995 sám plukovník Thomas Karemans ( v tom čase veliteľ síl v Záhrebe)chválil na ojedinelej tlačovej besede vojakov RS, ktorý brilantne oklamali Moslimov a oslobodenili Srebrenicu.
Na apel záhrebských novinárov Karemans vysvetlil svoj postoj ku tzv. „genocíde“ týmito slovami: „Moslimovia vypálili 200 srbských dedín spolu s ich obyvateľmi“. Pre novinárov to bol šok. Vlastne zopakoval to čo povedal v inom rozhovore pre najčítanejsšie holandské periodikum. Pre tento deníík povedal: “ V Srebrenici žiadna genocída nebola“ ďalej pokračuje „operácia srbských vojsk bola správnou vojenskou akciou“
Denník Het Farool citoval dôstojníka misie OSN, ktorý bol v tom čase v oblasti. „Všetci sme si o všetkom hovorili, ale nikto nepredložil dôkazy, prikladám to strachu. ak by prebiehali popravy, Srbi by museli byť čertovský dobrý, aby také niečo ukryli. Preto teórií genocídy neverím. Po páde Srebrenice 13.7.1995 so prišiel do Bratunca na osem dní. Mohol som chodiť kam som chcel aj bez ochrany.“
Bezprostredne po páde Srebrenice boli v tejto oblasti ubytovaní tridsiati zahraniční novinári a nikto z nich nepotvrdil príbeh o genocíde. Pracovníci OSN osobne spovedali utečencov z okolia Srebrenice, ktorý ušli do Tuzli, chceli zistiť, či sa v oblasti porušujú ľudské práva. Nenašli žiadne očividné dôkazy o porušovaní.
Nemecký denník Die Welt priniesol v tom čase rozhovor s holandskými vojakmi a vždy prišla rovnaká odpoveď : “ V Srebrenici nebola žiadna genocída!!!“ Článok pokračuje doslovne týmito slovami : „Ani poddôstojník Prank Strojk ani iní vojaci nechcú potvrdiť slová o genocíde, ktorí priniesli holandskí ministri.“
Ďalší vojak modrých prilieb vypovedá aj o situácií medzi Moslimami a Srbmi: „Keď sme hliadkovali v enkláve , Moslimovia sa snažili vyprovokovať Srbov k strelbe. Nad našimi hlavami Moslimovia strieľali a tým chceli dosiahnuť to, aby vyprovokovali streľbu ak by nás trafili zvalili by to na Srbov. Taká bola ich taktika.“
Pred narýchlo zvolanú holandskú vyšetrovaciu komisiu vojak Carl Mulder vypovedal: “ Veľa toho, čo sa hovorí o Srboch je šialené. Bol som s utečencami tri dni a Srbi sa chovali slušne.“
Pokrytectvo Bosny sa prejavil v žalobe Holandska, kde ich žaluje za údajne pochybenie pri ochrane. tento súdny spor Bosna prehrala, ale zadosťučinenie holandským vojakom sa nedostáva dodnes. Slabo ozbrojené holandské jednotky (počet 450) sa mali brániť dobre vyzbrojenej armáde BiH v počte 10000 vojakov.
Marco van Hess sa tiež podelil so svojími spomienkami: “ Všade som sa pýtal, prečo všetci chránia Moslimov a nie Srbov. Svoje stanoviská sme mali aj vo výpalených srbských dedinách, na vlastné oči sme videli aké zverstvá páchajú na Srboch. Chránili sme zločincov (Moslimov) nádavali nám kradli nám potraviny, jedného vojaka nám zabili a jedného ranili.“
Vtedy mali títo vojaci 19 alebo 20 rokov, odvtedy síce ubehli už dve desaťročia ale mnohí z nich školy nedokončili ani rodiny nezaložili, keďže ženy odmietajú byť s vojakmi zo Srebrenice. Verejnosť im nadáva do babrákov. Takéto nálepkovanie je nemiestné preto veteráni z Bosny založili stránku, kde všetko vysvetľujú www.dutchbat3.nl.
Pre pochybovačov odporúčam knihu od Alexandra Dorina.
zdroj: voľne preložené zo srbčiny www. balkanpress.com
zdroj martinus.sk