Chrám sv. Nauma
Chrám sv. Nauma
Pevnosť cára Samuila
Pevnosť cára Samuila
archeologické nálezy na Plaošniku
Albánsko, mesto Pogradec
Pantelejmon, Chrám svätého Klimenta, Ochrid
Pohľad na Ochrid
Páv pri Chráme sv.Nauma
Chrám sv.Nauma
Nádherná macedónska príroda
výkopavky na Plaošniku
antické divadlo
prameň pri Chráme sv. Nauma
vstup do chrámu
Chrám sv. Nauma
hľadisko divadla z pódia
centrum Ochridu
1000 denárovka
západ slnka nad jazerom
Celý minulý rok sa niesol v znamení 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie a aj moja cesta bola venovaná práve týmto vierozvestcom.
V Kumanove zažívam kultúrny šok, všade špina, odpadky,smrad z hospodárskych zvierat. O hodinku neskôr ma privítala čistučka a novotou voňajúca budova autobusovej stanice v Skopje. Mením veľmi pekné denáre (1€= 62 MKD). Moja cesta pokračuje až k albánskym hraniciam do mesta Ochrid, tak ako na celom Balkáne listky na autobus kupujem v pokladni na stanici. Cesta trvá približne tri hodiny a prechádza cez nádhernú prírodu.
Vystupujem v centre Ochridu a ihneď beriem taxík a za 300MKD , ktorý ma odváža do 7km vzdialeného Lagadinu na samom brehu Ochridského jazera. Toto jazero je jedno z najstarších sladkovodných jazier na svete. Údajne vzniklo pred 3 až 4 miliónmi rokov, má rozlohu 340 km2. Je dlhé 30 km a široké 15 km a maximálnu hĺbku má 285 metrov. O ochridskom jazere je známe, že v ňom plávajú ryby, z ktorých vyrábajú tzv. ochridské perly .Sú to rôzne náhrdelníky či náramky pre ženy. V meste ich kúpite pomerne lacno. Tieto ryby som síce nevidel, ale kúpanie vrele odporúčam.
Ležanie a ničnerobenie na pláži nie je nič pre mňa, preto som sa vydal objavovať mesto Ochrid. Jeho história siaha do 4.st.pr.n.l kedy ho dobyl Filip II. Maceónsky vtedy ešte osadu Lychnidos. V druhom storočí pr.n.l. sa táto osada dostala do rúk Rimanom a stala sa súčasťou obchodnej cesty Via Egnatia. V 6.st.n.l. sa tu začína usadzovať slovanský kmeň Brsajcov. Dnešný názov Ochrid vznikol v 9.st. a pochádza z výrazu „vo hrid“ a znamená to na kopci. Koncom 10. storočia dal Samuil I. bulharský cár a vedúca postava proti byzantského povstania vystavať pevnosť, ktorá tvorí dominantu mesta i dnes. Mesto a jazero boli v roku 1980 zapísané do zoznamu UNESCO a právom.
Po širokom bulváre J.B.Tita ma moje kroky zaviedli na centrálne námestie v blízkosti prístavu. Toto námestie tvorí sieť úzkych uličiek plné obchodníkov, umelcov, zlatníkov, nechýbajú sochy naších vierozvestcov. Neskôr som sa vydal nad mesto, kde ma čakalo najkrajší program celého pobytu.
Pár krokov od centra mesta sa nachádzajú pozostatky rímskeho divadla, ktoré boli postavené v roku 200 pred naším letopočtom v helenistickom štýle. Divadlo má ideálnu polohu leží medzi dvoma kopcami, ktoré ho chránia pred poveternostnými vplyvmi. V čase rímskej ríše bol využívaný aj na gladiatorske predstavenia. Dnes sa toto divadlo rekonštruuje a v lete sa tu konajú koncerty.
Neďaleko divadla sa nachádza kopec Plaošnik, s nádherným Chrámom svätého Klimenta. Je to síce len replika pôvodného chrámu z roku 863, ktorý dal pravdepodobne vystavať sám svätý Kliment. Vytvoril z tohto miesta akúsi prvú slovanskú univerzitu a centrum vzdelanosti. Interiér chrámu tvoria nádherné fresky s vyobrazením svätcov.
V blízkosti chrámu stretávam miestneho „podivína“, lámanou srbčinou mi želá všetko dobré do života a pridáva pár faktov o sebe a aj o Macedónsku. Na Plaošniku obzerám archeologické nálezy starých základov ďaľších budov, ktoré slúžili ako knižnica a pod. Po tejto poézii pre oči sa štverám do kopca k pevnosti bulharského cára Samuila, vstupné je opäť symbolické 100MKD, bol som trochu sklamaný, keďže tu prebieha rekonštrukcia a všade vládne chaos. Po tejto prehliadke mi aj vyhladlo, centrum mesta ponúka mnoho príležitosti k posedeniu.
V centre Ochridu hneď vedľa mešity som objavil zastrčenú na prekvapenie plnú reštauráciu s pestrým výberom jazerných plodov. V ponuke som našiel aj pestrú škálu grilovaného mäsa na akýkoľvek spôsob. Najviac som si „pošmákol“ na Macedónskej mandži, také niečo ako naše lečo a ktomu padlo dobre i Skopské pivo, nie som odborník na pivo, ale chutilo lepšie ako naše alebo české. Odporúčam ochutnať i národné jedlo Tavče Gravče, na portáli Pravdy som našiel recept tak nech sa páči a prijatno, teda dobrú chuť (http://varecha.pravda.sk/recepty/tavce-gravce/38582-recept.html).
Tesne pred obedom nasadám do starého autobusu, za kormidlo si sadá Macedónec Dragan. Cesta vedie strmými zákrutami, kde si to Dragan „šinie“ hlava nehlava a v reproduktoroch zneje starý dobrý Vivaldi. Po hodinke sa ocítam pred vstupom na trhovisko. Ako zisťujem ide o trh albánsky, keďže hranica je len 1km od tohto miesta. Aj som sa chcel otočiť, necítil som sa bezpečne. Dragan ma slabou srbčinou uisťuje, že Macedónci sú priateľsky a nemám sa čoho báť, vstupujem do huriavku trhoviska. Po prejdení trhoviska stúpam kamenným chodníkom. Pred vstupom do areálu som si prečítal propagačný leták. V letáku autor ospevuje toto miesto ako niečo nadpozemské, magické, kde človek nájde vnútorný pokoj, rozhodol som sa ho ísť hľadať. A našiel som ho, ale to až zisťujem po čase.
V blízkosti chrámu vyvierajú dva pramene, v parkoch chovajú pyšné pávy, Macedónci sú na nich hrdí, dokonca tento motív je na 50 denárovej bankovke.
Chrám bol postavený okolo roku 900 prvým srbským pánovníkom Stepanom Urošom. Meno je spojené so svätcom Naum, ktorý je tu aj pochovaný. Vstup do chrámu si treba vytrpieť v dlhom rade, ale stojí za všechny prachy. Sprievodca nám ukázal ikonostas zo 17. storočia , po stenách sú výjavy z biblie. Sprievodca sa snami podelil aj o príhodu, ktorá tvrdí že z náhrobku sv. Nauma sa ozýva nepravidelný klepot, čo značí jeho tlkot srdca, či to je pravda, neviem. Rozhodnem viem, že Macedónsko je krásna krajina, kde žijú nesmierne milí ľudia, ochotní pomôcť v každej situácií. Iba v meste Tetovo si dávajte pozor, žije tam albánska menšina, ktorá sa živí nekalými obchodmi